Bratislava, 24. jún 2026
Bratislava, 24. jún 2026
Pandémia, vojnové konflikty, globálna energetická a surovinová kríza, vysoká inflácia aj vládne konsolidačné balíčky – to všetko za ostatných sedem rokov preverilo odolnosť slovenských firiem. Dokazuje to odborná analýzu finančných výsledkov takmer 87-tisíc slovenských firiem za obdobie rokov 2019 až 2025. Výsledky mapujú, ako sa podniky vyrovnali s jedným z najnáročnejších období v modernej histórii slovenskej ekonomiky.
Napriek množstvu otrasov si firmy udržali rastúcu výkonnosť. Najväčším prekvapením analýzy CRIF je výrazné posilnenie podnikov v domácich rukách, ktoré dnes dosahujú lepšie výsledky ako spoločnosti ovládané zahraničným kapitálom. Analýza vychádza z finančných výsledkov 86 753 slovenských firiem s minimálne sedemročnou históriou, ktorých účtovné závierky za rok 2025 boli zverejnené do konca marca 2026. CRIF sa pozrel osobitne na to, ako sa s výzvami obdobia 2019 až 2025 vysporiadalo 76 426 firiem domácich vlastníkov a 6 502 firiem v zahraničných rukách.
Tržby znížil iba COVID
Jediný pokles tržieb firiem bol zaznamenaný v roku 2020 počas pandémie COVID-19, kedy sa celkový objem tržieb prepadol z takmer 60 mld. eur na 56,7 mld. eur, pričom mierne citlivejšie boli zasiahnuté podniky zahraničných vlastníkov. Následne sa výkonnosť firiem rýchlo obnovila, no posledné tri roky už tržby vykazovali stagnáciu na úrovni vyše 78 mld. eur. Napriek tomu tržby roka 2025 sú oproti roku 2019 vyššie približne o 30 %, na čom má svoju zásluhu aj inflácia. Vývojové krivky tržieb boli pritom takmer identické bez ohľadu na vlastníctvo. „Jedine COVID mal silu znížiť tržby firiem, ale zdá sa, že dopady vojnového konfliktu na Ukrajine na ekonomiku EÚ a balíčkov na konsolidáciu slovenských verejných financií majú v posledných rokoch ambíciu minimálne utlmiť ich rast,“ konštatuje Jana Šnircová, finančná analytička spoločnosti CRIF.
Tržby rástli podobne, v ziskoch sa ukázali rozdiely
Rozdielny vývoj medzi vlastníckymi kategóriami sa naplno prejavil až pri ziskoch. Firmy domácich vlastníkov dosiahli vrchol ziskov v roku 2023, celkový objem zisku pred zdanením bol 2,785 mld. eur. Ich zisky rástli nepretržite od roku 2019, aj napriek negatívnym externým vplyvom a pandémii. Zisky firiem zahraničných vlastníkov kulminovali už v roku 2022 s objemom 1,674 mld. eur, pričom v covidovom roku 2020 zaznamenali nepatrný pokles o necelých 30 mil. eur. Od týchto maxím zisky v oboch skupinách klesajú, ale výraznejšie u zahraničných vlastníkov, nie však pod úroveň východiskového roka 2019. Aj na dani z príjmov odviedli firmy v roku 2025 do štátneho rozpočtu viac oproti roku 2019: firmy tuzemských vlastníkov o 31 %, kým zahraničné až o takmer 36 %. Pritom znovuzavedenie daňových licencií od roku 2024 sa týkalo oboch vlastníckych kategórií.
Rentabilita
Najlepšie zhodnotenie celkového kapitálu v zisku pred zdanením dosiahli slovenské podniky v roku 2023 ( 6,84 %), pričom firmy tuzemských vlastníkov (8,34 %) prekonali firmy zahraničných investorov (6,06 %). Ale v prípade rentability vlastného kapitálu bol pre zahraničných vlastníkov najlepší rok 2022, kedy dosiahli vyše 13 centov zisku po zdanení z každého eura vlastného kapitálu, pre domácich vlastníkov zasa rok 2023 s výsledkom vyše 15 centov. Aj v roku 2025 je tento výsledok priaznivejší pre domáci kapitál s hodnotou 12 centov, zatiaľ čo pre zahraničný len 9 centov.
Firmy menili aj spôsob, ako tvoria zisk
Pred pandémiou tvorilo kladnú pridanú hodnotu - teda dokázalo predajnou cenou pokryť náklady na materiál, energie a služby – 78 % firiem. Najkritickejší bol rok 2021, kedy viac ako 20 500 firiem nedokázalo tržbami pokryť nakupované vstupy. Rok s najnižšou pridanou hodnotou v eure tržieb bol pre obe vlastnícke kategórie rok 2022 – u oboch klesol pod 22 centov. Aktuálne sa už táto zisková marža pohybuje na úrovni vyše 24 centov v eure tržieb, u firiem zahraničných vlastníkov o cent menej. „Rast cien surovín a energie v postpandemickom období a po rozpútaní vojny na Ukrajine nebolo ľahké premietnuť do cien výstupov. Hoci nákladová štruktúra je v zásade daná predmetom podnikania, firmy boli nútené hľadať spôsoby, ako udržať zisky, viac cez úspory v nákladoch práce a amortizácie,“ konštatuje Jana Šnircová.
Inflačné prostredie a mzdová legislatíva však tlačili mzdy a odvody výrazne nahor, za celé hodnotené obdobie narástli až o takmer 40 %, mierne intenzívnejšie vo firmách zahraničných vlastníkov, kde tempo ich rastu predbehlo nižší rast pridanej hodnoty (len 32 %), čo zhoršovalo ich rentabilitu. Na zníženie investičnej aktivity upozorňujú odpisy: kým podniky s domácim kapitálom postupne zvyšovali odpisy počas celého 7-ročného obdobia, tie so zahraničným vykazovali kolísanie - pokles odpisov v rokoch 2021 a 2023. To môže naznačovať väčšiu opatrnosť zahraničných investorov v období neistoty.
Domáci vlastníci bohatší o polovicu
Sedem rokov výziev sa premietlo aj do bilancie majetku a kapitálu. Vlastný kapitál firiem vzrástol, vlastníci sa za toto obdobie stali bohatší o 10 mld. eur, teda o takmer 40 %, domáci vlastníci dokonca až o polovicu. Záväzky firiem sa celkovo zvýšili len o 14 %, viac vo firmách domácich vlastníkov, u zahraničných len o 3 %, pričom ich záväzky sa výraznejšie medziročne zvýšili len v roku 2022 – až o 10 %. Pripisujeme to potrebe financovať vyššie objemy zásob z dôvodu obmedzenej dostupnosti a rastu cien surovín. Bankové úvery vzrástli o 20 %, no s rozdielnou dynamikou: u tuzemských len o 15 % s vyššou orientáciou na dlhodobé úvery a u zahraničných až o 27 % s preferenciou bežných bankových úverov. Aj nákladové úroky z týchto úverov sa podieľali na nižšej rentabilite firiem so zahraničným kapitálom oproti domácemu. „Uplynulých sedem rokov nemožno nazvať jednoznačne zlými rokmi, napriek sile a nepredvídateľnosti výziev, ktoré priniesli. Kým z covidového útlmu sa firmy relatívne rýchlo zotavili, geopolitický vývoj a konsolidačné balíčky spôsobujú v poslednom období skôr chronické problémy stagnácie tržieb a klesajúcich ziskov. Výsledky analýzy ukazujú, že domáci vlastníci dokázali lepšie zvládnuť turbulencie doby a dnes vstupujú ich firmy do ďalšieho obdobia v lepšej kondícii ako firmy pod kontrolou zahraničného kapitálu,“ uzatvára analytička CRIF.
Zverejnené výsledky predstavujú prvú časť analýzy. V najbližšom období pribudnú do Registra účtovných závierok ďalšie spoločnosti so závierkami za rok 2025, čo umožní vývojové parametre ekonomickej kondície firiem ďalej spresniť. Do výberu neboli zahrnuté veľké spoločnosti reportujúce podľa IFRS. Tieto firmy svojimi rozdielnymi pravidlami účtovného zobrazenia finančnej situácie, ale aj svojím významom pre slovenskú ekonomiku tvoria úplne osobitnú kategóriu.