Dáta CRIF Cyber Observatory ukazujú, že za prvý polrok 2026 sa na dark webe šírilo veľké množstvo detailných informácií o obetiach. Celkovo bolo odhalených 2,5 miliardy jedinečných údajov. Dark web je aj naďalej cenným zdrojom dát pre kyberzločincov, ktorí tieto údaje využívajú na vytváranie dôveryhodných profilov a na sofistikované podvody.
Medzi najväčšie kybernetické hrozby prvej polovice roku 2026 sa zaradili realistické obrazové a audio podvody s využitím umelej inteligencie, phishing, spear phishing, smishing a vishing. Vo firemnom prostredí sa častejšie objavujú presvedčivé falošné e-maily alebo malware, ktorý infikuje zariadenia a následne extrahuje veľké objemy dát. „Online podvody sú stále prepracovanejšie a dôveryhodnejšie. Preto je ochrana osobných údajov veľmi dôležitou témou. Hackeri pre tvorbu deepfakes alebo personalizovaného phishingu využívajú nástroje umelej inteligencie a pokročilé techniky sociálneho inžinierstva, ktoré im umožňujú pracovať s osobnými údajmi, často dostupnými na internete alebo získanými prostredníctvom únikov dát. Informovanosť jednotlivcov je v rámci tejto problematiky kľúčová a slúži ako takzvaná prvá obranná línia. V CRIF edukáciu v oblasti kyberbezpečnosti dlhodobo podporujeme. Spotrebiteľom uľahčujeme ochranu ich identity, osvojovanie informovaného správania i rozpoznávania a prevenciu nových typov kybernetických hrozieb,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka CRIF Beatrice Rubini.
Infostealer je na vzostupe
Správa CRIF Cyber Observatory upozorňuje na nárast množstva dát odcudzených prostredníctvom malwaru typu infostealer, ktorý sa šíri hlavne cez phishingové kampane a falošné softvéry. Infostealer zhromažďuje požadované prihlasovacie údaje a ďalšie dáta z digitálnych zariadení a odovzdá ich podvodníkom. Tí scudzené údaje následne uložia do ULP archívov na dark webu, ktoré obsahujú prihlasovaciu URL adresu, prihlasovacie meno aj heslo, prípadne ich zdieľajú ako dátové súbory spoločne s informáciami o konkrétnej obete a kompromitovanom zariadení. Obchodný model stealer-as-a-service sprístupňuje malware, manuály a návody osobám bez akýchkoľvek technických znalostí, čím prispieva k jeho ďalšiemu šíreniu.
V rámci analýzy e-mailových adries uložených v ULP archívoch boli kompromitované účty priradené k jednotlivým krajinám. Hlavnými cieľmi sú z hľadiska počtu účtov odcudzených prostredníctvom malwaru infostealer USA, Francúzsko a Taliansko. Epicentrom tohto kriminálneho odvetvia je východná Európa, kde Rusko zastáva vedúce postavenie vo vývoji aj v komercializácii hlavných typov malwaru dostupných na trhu. Ďalšie malé, napriek tomu vysoko výkonné centrá sa v posledných rokoch objavujú aj v juhovýchodnej Ázii a Brazílii.
Ohrozené kombinácie citlivých údajov
V prvom polroku 2026 zostávali online prihlasovacie údaje jednou z najzraniteľnejších kategórií osobných informácií a patrili medzi hlavné ciele kybernetických útokov. Najčastejšie zverejňovanými a najviac ohrozenými údajmi na dark webe boli heslá, e-mailové adresy, užívateľské mená, telefónne čísla, mená a priezviská.
Z analýzy hlavných kombinácií zverejnených údajov vyplýva, že v prvom polroku 2026 sa v 99,8 % prípadov objavovalo číslo platobnej karty spoločne s bezpečnostnými údajmi a dátumom platnosti. Vzhľadom na zvýšené riziko finančných podvodov je znepokojujúce, že výskyt tejto kombinácie v porovnaní s 2. polovicou roku 2025 prudko vzrástol. Časté boli aj kombinácie obsahujúce heslá, ktoré sa v 95,9 % prípadov objavovali spoločne s e-mailovými adresami a
v 96 % prípadov s užívateľskými menami. Údaje tak potvrdzujú, že hackeri sa zaoberajú predovšetkým krádežami účtov. Ďalším významným cieľom kyberzločincov sú telefónne čísla – v 61,7 % prípadov s heslom a v 18,8 % prípadov s menom a priezviskom obete.
Pomocou kombinácií osobných údajov môžu kyberzločinci ľahko zostaviť podrobné profily svojich obetí a výrazne zvýšiť efektivitu svojich útokov. Kontaktné údaje využívajú najmä na cielené podvody, ako sú spear phishing alebo útoky založené na kompromitácii firemných e-mailov (Business E-Mail Compromise, BEC), označované aj ako CEO fraud. Pri nich sa páchatelia vydávajú za manažérov alebo iných vysoko postavených predstaviteľov spoločnosti a snažia sa zamestnancov presvedčiť, aby na ich účet previedli finančné prostriedky alebo im poskytli dôverné informácie.
Najohrozenejšie typy účtov
Na základe kvalitatívnej analýzy CRIF Cyber Observatory sa zistilo, že mimo e-mailových služieb boli užívateľské mená nájdené na dark webe najčastejšie spojené s účtami rôznych digitálnych služieb, od pracovných portálov po spravodajské servery. Táto kategória predstavovala najväčší podiel z celku (26,6 %). Po nej nasledovali účty na sociálnych sieťach (20,8% podiel) a mená spojené s diskusnými fórami alebo webovými stránkami (16,3% podiel).
Odcudzené prihlasovacie údaje vedia hackeri zneužiť rôznymi spôsobmi. Napríklad, môžu napadnúť účty obetí, podvodne využívať ich predplatené služby, rozosielať správy so žiadosťami o peniaze a phishingovými odkazmi alebo šíriť malware a ransomware za účelom vydierania, prípadne krádeže peňazí. Najčastejšou príčinou odcudzenia účtov je neopatrnosť užívateľov a používanie slabých alebo rovnakých hesiel.
Analýza tiež ukazuje jednoznačnú prevahu súkromných adries medzi všetkými doménami e-mailových účtov zverejnených na dark webe. Predstavujú 92,1 % z celkového počtu, zatiaľ čo firemné účty tvoria 7,9 %. Tento trend naznačuje, že používatelia nedostatočne chránia svoje online dáta, ale aj to, že ani firmy nie sú mimo ohrozenia napriek rastúcim investíciám do kyberbezpečnosti.
Najviac zasiahnuté štáty
Krajinou s najviac odcudzenými e-mailovými adresami a heslami sú USA, Rusko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. Z hľadiska nezákonného obchodovania s údajmi o platobných kartách sú najviac ohrozenými krajinami Spojené štáty, Rusko a Spojené kráľovstvo. Najviac ohrozenými kontinentmi sú Severná Amerika (55,9 % podiel), Európa (18,8 % podiel), Ázia (13,9 % podiel), Južná Amerika (6 % podiel), Afrika (3,2 % podiel) a Oceánia (1,3 % podiel).
