Pandemická situácia výrazne ovplyvnila hospodárenie obcí v roku 2020

Bratislava 4. novembra 2021 – Hospodárenie samospráv (obcí, miest, mestských častí a nimi zriadených rozpočtových organizácií) v roku 2020 výrazne ovplyvnila pandémia koronavírusu, ktorá bola dôvodom na prijatie reštriktívnych ale aj podporných vládnych opatrení na zmiernenie negatívnych následkov pandémie.

Rozpočtové hospodárenie analyzovaných samospráv skončilo v roku 2020 aj napriek sťaženým podmienkam celkovo s prebytkom 171,620 mil. eur, čo v porovnaní so 76,604 mil. eur v roku 2019 predstavuje zlepšenie plusového výsledku hospodárenia až o 124,04 %. Jedným z faktorov pozitívneho vývoja bola zvýšená opatrnosť obcí vo výdavkoch z obavy pred neistým vývojom v budúcnosti. Ako ďalej vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej len CRIF SK), po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií sa účtovný prebytok samospráv medziročne zvýšil o 43,75 % zo 404,868 mil. eur v roku 2019 na 582,004 mil. eur v roku 2020.

Z analýzy spoločnosti CRIF SK tiež vyplýva, že prebytok vo výške 487,977 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 410,383 mil. eur vo finančných operáciách analyzovaných samospráv. „Kapitálový rozpočet bol aj v roku 2020 schodkový, ale z dôvodu poklesu kapitálových výdavkov sa medziročne jeho záporný výsledok znížil zo 400,425 mil. eur v roku 2019 na 316,357 mil. eur v roku 2020, t. j. o 20,99 %,“ zhodnotila Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK, a doplnila: „Samosprávy investovali výrazne menej ako v roku 2018, keď vysoké kapitálové výdavky boli vyvolané aj novembrovými komunálnymi voľbami.“

Celkový objem príjmov analyzovaných samospráv vo výške 5 988,771 mil. eur oproti 5 645,905 mil. eur v roku 2019 vzrástol z dôvodu výrazného poklesu nedaňových príjmov iba o 6,07 %. Na ich výške sa 81,45 % podieľali bežné príjmy v čiastke 4 877,819 mil. eur, 7,72 % kapitálové príjmy v čiastke 462,435 mil. eur a 10,83 % príjmové finančné operácie v čiastke 648,516 mil. eur. „Najväčší podiel na daňových príjmoch má dlhodobo výnos dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO), tzv. podielové dane. Ich objem 2 186,121 mil. eur oproti 2 200,441 mil. eur v roku 2019 prvýkrát, odkedy CRIF SK analyzuje hospodárenie municipalít, medziročne poklesol, a to o 0,65 % z dôvodu pandemickej situácie, spojenej s nižším výberom DzPFO, hoci podiel samospráv z výnosov DzPFO sa oproti roku 2019 nezmenil a zostal vo výške 70,00 % (podiel vyšších územných celkov je 30 %),“ zdôvodnila Jana Marková a dodala: „Všetky samosprávy získali o 121,527 mil. eur menej podielových daní, než bola ich pôvodná predpokladaná ročná suma (2 255,100 mil. eur).“ Zároveň sa ich podiel na príjmoch spolu znížil o 2,47 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa pripadalo v priemere 401,11 eur podielových daní, čo je o oproti 404,28 eur v roku 2019 menej o 3,17 eur, resp. o 0,71 %. V rámci daňových príjmov má významný podiel na financiách plynúcich do samospráv daň z nehnuteľností, z ktorej v roku 2020 analyzované samosprávy získali 427,774 mil. eur, čo predstavuje 15,06 percentný podiel na daňových príjmoch, väčší ako v predchádzajúcich rokoch. Niektoré z obcí kompenzovali výpadok podielových daní zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností. Na objeme dane z nehnuteľností sa 23,29 % podieľala daň z pozemkov (99,622 mil. eur), 68,67 % daň zo stavieb (293,739 mil. eur) a 8,04 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (34,413 mil. eur). „Stále pretrvávajú rezervy pri výbere dane z nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prehľad o vlastníkoch nehnuteľností, dôsledný výber dane od všetkých daňovníkov, dohliadanie na ich včasnú úhradu, prípadne aj vykonanie daňovej exekúcie,“ doplnila Jana Marková.

S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. „Napriek tejto možnosti zvýšiť si príjmy, vybralo daň za rozvoj v roku 2020 iba 183 samospráv v objeme 18,967 mil. eur. Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli v roku 2020 v súhrne Bratislavské mestské časti a samosprávy v Bratislavskom kraji, najnižší príjem mali municipality Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja. Predpokladáme, že jedným z pretrvávajúcich dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá,“ uviedla Jana Marková.

Objem celkových výdavkov vrátane výdavkových finančných operácií 5 406,767 mil. eur oproti 5 241,037 mil. eur v roku 2019 vzrástol iba o 3,16 %. Na ich výške sa 81,19 % podieľali bežné výdavky v čiastke 4 389,842 mil. eur, 14,40 % kapitálové výdavky v čiastke 778,792 mil. eur a 4,41 % výdavkové finančné operácie v čiastke 238,133 mil. eur.

Spoločnosť CRIF SK analyzovala údaje o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2020 z dôvodu medziročného porovnania výsledkov hospodárenia iba za samosprávy, ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách aj v roku 2019. Bolo to v súhrne 5 099 subjektov – z toho bolo 2 731 obcí (2 732 v roku 2019), 141 miest (140 v roku 2019), 39 mestských častí Bratislavy a Košíc a 2 188 rozpočtových organizácií.

V roku 2020 analyzované samosprávy a ich rozpočtové organizácie hospodárili s prebytkom
Rozpočtové hospodárenie analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (rozdiel príjmov a výdavkov bežného a kapitálového rozpočtu), ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách, skončilo v roku 2020 aj napriek sťaženým podmienkam celkovo s prebytkom 171,620 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní so 76,604 mil. eur v roku 2019 predstavuje zlepšenie plusového výsledku hospodárenia až o 124,04 %. Po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií bol účtovný prebytok samospráv výrazne vyšší, dosiahol 582,004 mil. eur, a oproti 404,868 mil. eur v roku 2019 vzrástol o 43,75 % (tabuľka č. 1). Jedným z faktorov pozitívneho vývoja bola zvýšená opatrnosť obcí vo výdavkoch z obavy pred neistým vývojom v budúcnosti. 

Z analýzy spoločnosti CRIF SK tiež vyplýva, že prebytok vo výške 487,977 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 410,383 mil. eur vo finančných operáciách samospráv. „Kapitálový rozpočet bol aj v roku 2020 schodkový, ale medziročne sa jeho záporný výsledok znížil z dôvodu poklesu kapitálových výdavkov zo 400,425 mil. eur v roku 2019 na 316,357 mil. eur, t. j. o 20,99 %,“ zhodnotila Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK, a doplnila: „Samosprávy investovali výrazne menej ako v roku 2018, keď vysoké kapitálové výdavky boli vyvolané aj novembrovými komunálnymi voľbami.“ V súhrne nevykázali samosprávy ani jedného kraja účtovný schodok v hospodárení. Účtovný prebytok sa medziročne zvýšil najvýraznejšie v Bratislave hlavnom meste SR (o 94,94 %), v menšej miere v samosprávach Nitrianskeho (o 74,25 %) a Trenčianskeho kraja (o 71,96 %). Prebytok hospodárenia medziročne neklesol v súhrne ani v jednom kraji, najmenej sa zvýšil v samosprávach Košického kraja (o 19,94 %).

Tabuľka č. 1: Saldo rozpočtov za municipality v SR

Saldo rozpočtov za municipality

v SR spolu

rok 2019

v €

rok 2020

v €

rok 2020/ rok 2019 v %

SR celkom (vrátane finančných operácií)

404 867 923

582 003 608

43,75

bežný rozpočet

477 028 983

487 976 987

2,30

kapitálový rozpočet

-400 424 911

-316 356 825

-20,99

finančné operácie

328 263 851

410 383 446

25,02

SR celkom (bez finančných operácií)

76 604 072

171 620 162

124,04

Príjmy analyzovaných samospráv a ich rozpočtových organizácií medziročne mierne vzrástli
Celkový objem príjmov analyzovaných samospráv vo výške 5 988,771 mil. eur oproti 5 645,905 mil. eur v roku 2019 vzrástol z dôvodu výrazného poklesu nedaňových príjmov iba o 6,07 %. Na ich výške sa 81,45 % podieľali bežné príjmy v čiastke 4 877,819 mil. eur, 7,72 % kapitálové príjmy v čiastke 462,435 mil. eur a 10,83 % príjmové finančné operácie v čiastke 648,516 mil. eur. Na jedného obyvateľa SR (v analýze boli prepočty uskutočnené k počtu obyvateľov, ktorý ŠÚ SR uvádza k 1. 1. 2019, čo bolo 5 450 230 obyvateľov, nakoľko tento počet bol rozhodujúci pre prerozdelenie podielových daní jednotlivým samosprávam v roku 2020) pripadalo v priemere 1 098,81 eur celkových príjmov (1 037,29 eur v roku 2019), z toho 894,97 eur tvorili bežné príjmy (852,65 eur v roku 2019), 84,85 eur kapitálové príjmy (82,94 eur v roku 2019) a 118,99 eur finančné príjmy (101,70 eur v roku 2019). Prehľad objemu príjmov, ako aj jednotlivých druhov príjmov (daňové príjmy a v rámci nich DzPFO, nedaňové príjmy, granty a transfery, finančné príjmy) za roky 2019 a 2020 obsahuje tabuľka č. 2.

Tabuľka č. 2: Objem a štruktúra príjmov municipalít vrátane príjmov nimi zriadených rozpočtových organizácií

Objem a štruktúra celkových príjmov municipalít v SR

rok 2019

v € a v %

rok 2020

v € a v %

rok 2020/ rok 2019 v %

Daňové

2 771 413 600

49,09

2 840 116 788

47,42

2,48

- výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve

2 200 441 013

38,97

2 186 121 284

36,50

-0,65

Nedaňové

577 988 357

10,24

495 254 504

8,27

-14,31

Granty a transfery

1 742 959 000

30,87

2 004 883 029

33,48

15,03

Finančné

553 544 400

9,80

648 516 265

10,83

17,16

Príjmy spolu

5 645 905 357

100,00

5 988 770 587

100,00

6,07

Aj v roku 2020 najväčšiu časť na príjmoch spolu s podielom 47,42 % vo výške 2 840,117 mil. eur tvorili daňové príjmy. V porovnaní s ich objemom 2 771,414 mil. eur v roku 2019 boli síce vyššie o 2,48 %, ale ich podiel na príjmoch spolu klesol o 1,67 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 521,10 eur daňových príjmov (509,18 eur v roku 2019).

„Najväčší podiel na daňových príjmoch má dlhodobo výnos dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO), tzv. podielové dane. Ich objem 2 186,121 mil. eur oproti 2 200,441 mil. eur v roku 2019 prvý krát, odkedy CRIF SK analyzuje hospodárenie municipalít, medziročne poklesol, a to o 0,65 % z dôvodu pandemickej situácie, spojenej s nižším výberom DzPFO, hoci podiel samospráv z výnosov DzPFO sa oproti roku 2019 nezmenil a zostal vo výške 70,00 % (podiel vyšších územných celkov je 30 %),“ zdôvodnila Jana Marková a dodala: „Všetky samosprávy získali o 121,527 mil. eur menej podielových daní, než bola ich pôvodná predpokladaná ročná suma (2 255,100 mil. eur).“ Zároveň sa ich podiel na príjmoch spolu znížil o 2,47 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa pripadalo v priemere 401,11 eur podielových daní, čo je o oproti 404,28 eur v roku 2019 menej o 3,17 eur, resp. o 0,71 %.

Príjmy samospráv z podielových daní boli v roku 2020 vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského (nárast o 0,50 %) nižšie ako v roku 2019. Najväčší pokles bol v Meste Košice (o 1,39 %) a v samosprávach Banskobystrického kraja (o 1,39 %), naopak najmenší pokles bol v Bratislave hlavnom meste SR (o 0,003 %).

V rámci daňových príjmov má významný podiel na financiách plynúcich do samospráv daň z nehnuteľností, ktorá pozostáva z troch druhov daní: z pozemkov; zo stavieb; z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V roku 2020 samosprávy na dani z nehnuteľností získali 427,775 mil. eur, čo predstavuje 15,06 percentný podiel na daňových príjmoch, väčší ako v predchádzajúcich rokoch. Niektoré z obcí kompenzovali výpadok podielových daní zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností. Na objeme dane z nehnuteľností sa 23,29 % podieľala daň z pozemkov (99,622 mil. eur), 68,67 % daň zo stavieb (293,739 mil. eur) a 8,04 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (34,414 mil. eur). „Stále pretrvávajú rezervy pri výbere dane z nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prehľad o vlastníkoch nehnuteľností, dôsledný výber dane od všetkých daňovníkov, dohliadanie na ich včasnú úhradu, prípadne aj vykonanie daňovej exekúcie niektorým zo spôsobov, ktoré umožňuje zákon o správe daní a poplatkov. Spôsob sa obvykle volí podľa rozsahu daňového nedoplatku a hodnoty exekvovaného majetku,“ uviedla Jana Marková.

S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. „V roku 2020 vybralo daň za rozvoj iba 183 samospráv v objeme 18,967 mil. eur. Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli v roku 2020 v súhrne Bratislavské mestské časti a samosprávy v Bratislavskom kraji, najnižší príjem mali municipality Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja. Predpokladáme, že jedným z pretrvávajúcich dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá,“ uviedla Jana Marková.

Druhý najvyšší podiel na príjmoch spolu (33,48 %) mali v roku 2020 v objeme 2 004,883 mil. eur granty a transfery. Oproti 1 742,959 mil. eur v roku 2019 vzrástli o 15,03 % a ich podiel na celkových príjmoch sa zvýšil o 2,61 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa SR ich pripadalo v priemere 367,85 eur (320,22 eur v roku 2019).

Tretím najväčším príjmom v objeme 648,516 mil. eur boli príjmové finančné operácie. Oproti 553,544 mil. eur v roku 2019 vzrástli najviac, o 17,16 %, a ich podiel na celkových príjmoch sa zvýšil o 1,03 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 118,99 eur (101,70 eur v roku 2019).

Najmenší podiel mali výnimočne nedňové príjmy (8,27 %) v objeme 495,255 mil. eur a oproti 577,988 mil. eur v roku 2019 poklesli o 14,31 %. Zároveň sa o 1,97 percentuálnych bodov znížil ich podiel na celkových príjmoch. Dôvodom bolo zníženie najmä administratívnych poplatkov, príjmov z podnikania a vlastníctva majetku samospráv, nakoľko veľká časť úradov, predškolských a školských zariadení fungovala v obmedzenom režime. 

Výdavky analyzovaných samospráv a ich rozpočtových organizácií boli mierne vyššie ako v roku 2019
Celkové výdavky analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (vrátane výdavkových finančných operácií) v objeme 5 406,767 mil. eur v roku 2020 vzrástli oproti 5 241,037 mil. eur v roku 2019 iba o 3,16 %. Na ich výške sa 81,19 % podieľali bežné výdavky v čiastke 4 389,842 mil. eur, 14,40 % kapitálové výdavky v čiastke 778,792 mil. eur a 4,41 % výdavkové finančné operácie v čiastke 238,133 mil. eur. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 992,03 eur celkových výdavkov (962,71 eur v roku 2019), z toho 805,44 eur tvorili bežné výdavky (765,01 eur v roku 2019), 142,89 eur kapitálové výdavky (156,51 eur v roku 2019) a 43,69 eur finančné výdavky (41,39 eur v roku 2019). Objem výdavkov spolu a jednotlivých druhov výdavkov (bežné, kapitálové a finančné výdavky) v rokoch 2019 a 2020 obsahuje tabuľka č. 3. 

Tabuľka č. 3: Objem a štruktúra výdavkov municipalít vrátane výdavkov nimi zriadených rozpočtových organizácií

Objem a štruktúra celkových výdavkov municipalít v SR

rok 2019

v € a v %

rok 2020

v € a v %

rok 2020/ rok 2019 v %

Bežné

4 163 872 405

79,45

4 389 841 952

81,19

5,43

Kapitálové

851 884 481

16,25

778 792 207

14,40

-8,58

Finančné

225 280 548

4,30

238 132 819

4,41

5,71

Výdavky spolu

5 241 037 434

100,00

5 406 766 979

100,00

3,16

Na úhradu bežných výdavkov bolo možné podľa opatrenia MF SR s cieľom zmierniť negatívne následky pandemickej situácie na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť aj prostriedky rezervného fondu, kapitálových príjmov a návratných zdrojov financovania. Bežné výdavky medziročne vzrástli o 5,43 % a zároveň sa zvýšil aj ich podiel na celkových výdavkoch o 1,74 percentuálnych bodov. Kapitálové výdavky medziročne poklesli až o 8,58 %, čo sa prejavilo aj v znížení ich podielu na výdavkoch spolu o 1,85 percentuálnych bodov. „Medziročný pokles kapitálových výdavkov bol ovplyvnený pandemickou situáciou. Samosprávy menej investovali, nakoľko zvýšili svoju opatrnosť v oblasti výdavkov v podmienkach značnej neistoty budúceho vývoja,“ upresnila Jana Marková. Medziročne o 4,41 % vzrástli výdavkové finančné operácie a zároveň sa zvýšil ich podiel na výdavkoch spolu o 0,11 percentuálneho bodu. Celkové výdavky medziročne vzrástli v súhrne v samosprávach všetkých krajov s výnimkou Mesta Košice, kde sa znížili o 3,45 %. Výrazne najviac sa zvýšili v Bratislave hlavnom meste SR (o 17,26 %), naopak najmenej v samosprávach Nitrianskeho (o 0,58 %) a Trenčianskeho kraja (o 0,64 %).